Panovníci

Matej Korvín

Narodil v roku 1443. Na trón nastúpil po 20 ročných bojoch o uhorský trón. Matej bol nazývaný Korvín a od začiatku sa javil ako schopný panovník.Jeho nyjvýznamnejším vladárskym úspechom bola konsolidácia štátu a upevnenie kráľovskej moci, čo dosiahol vďaka premyslenej politike a reformám. Za jeho vládynapríklad podstatne vzrástli panovnícke príjmy.Ako jeden z mála uhorských panovníkov sa uchoval v pamäti ľudu a povestiach ako dobrý kráľ, slávne je najmä úslovie „zomrel kráľ Matej, zomrela spravodlivosť“.Uskutočnil viaceré daňové reformy.

 

Ján Zápoľský

 

Ján Zápoľský bol sedmohradský vojvoda a uhorský kráľ  z magnátskeho rodu Zápoľskovcov, syn krajinského hodnostára Štefana Zápoľského a Hedvigy Tešínskej.Po svojom otcovi zdedil rozsiahle pozemky (svojho času bol najbohatším uhorským magnátom) i viaceré hodnosti vo verejnej správe.

Pre jeho ďalší život mal zásadný význam rok 1526. V lete tohto roku tiahol s takmer 20-tisícovým sedmohradským vojskom proti postupujúcim hordám tureckého sultána Sulejmana I. Sledoval však svoje vlastné, egoistické ciele; vyčkával v zálohe pri Segedíne a nezasiahol do bitky pri Moháči. Po bitke, v ktorej zahynul i uhorský kráľ Ľudovít II. Jagellonský ostalo Uhorsko bez priameho následníka trónu. Časť šľachty preto zvolila 5. novembra 1526 Jána Zápoľského za uhorského kráľa (ako Ján I. Uhorský) a 11. novembra ho nitriansky biskup Štefan Podmanický korunoval v Stoličnom Belehrade. Ihneď po svojom nástupe na trón vyzval stavy Moravy, Sliezska a Lužice - z titulu ich podrobenia kráľom Matejom Korvínom - aby mu zložili hold.

Ferdinand II Hasburgský

Ferdinand II. Habsburský, zv. tiež Štajerský, bol rakúsky a štajerský arcivojvoda českýa uhorský kráľ r.  a rímskonemecký cisár Najstarší syn arcivojvodu Karola Štajerského a Márie Anny Bavorskej pochádzal zo štajerskej línie rakúskych Habsburgovcov.Na trón sa dostal náhodou vďaka kurfistom, ktorý si mysleli že je neschopný panovník a preto ho zvolili za kráľa. 

Rímska ríša

Staroveký Rím je tradičné slovenské označenie štátneho útvaru, ktorý

vznikol v 8. storočí pred Kr. na Apeninskom polostrove v dnešnom Ríme ako mestský štát, postupne ovládol celé Stredomorie a v roku 395 po Kr. sa rozdelil na Západorímsku ríšu (zanikla 476 po Kr.) a Byzantskú ríšu (zanikla roku 1453 po Kr.). Od ovládnutia Stredomoria sa často označuje aj ako Rímska ríša.

Zo starovekého Ríma pochádza moderné právo, kresťanské náboženstvo, časti modernej filozofie a mnohých iných vied, ako aj základy dnešného štátneho zriadenia mnohých štátov.

Dejiny starovekého Ríma sa tradične delia na štyri fázy:

osídľovanie

kráľovstvo

 republika

cisárstvo 

Tieto štyri fázy sa ďalej delia na menšie celky.
 
Itália leží na podlhovastom polostrove, ktorý vybieha do Stredozemného mora na západ od Grécka. Po celej dĺžke polostrova sa tiahne vysoké horstvo, ktoré sa menuje Apeniny, preto sa polostrov nazýva Apeninský. Nížiny pri morskom pobreží a údolia sú úrodné a oddávna poskytovali obživu roľníckemu obyvateľstvu. Morské pobrežie Itálie je málo členité, a preto nemá toľko dobrých prístavov ako Grécko. Roľnícke kmene, ktoré sídlili v západnej časti strednej Itálie sa nazývali Latinovia. Známi praobyvatelia tohto polostrova boli Ligúri, Elymovia, Sikulovia, Korzovia a Sardovia.Okolo roku 1400 pred Kr. začali polostrov obsadzovať indoeurópske kmene Italikov, ktorí už okolo 2000 pred Kr. prišli do Pádskej nížiny. Boli to pastieri a roľníci. Okolo roku 1200 pred Kr. prišli tiež Venéti a ostatní Ilýri. Okolo roku 1000 pred Kr. neznámo odkiaľ prišli (možno z Anatólie) vyspelí Etruskovia.

 

 

           Koloseum                            

Afrika

Rozloha: 30 329 000 km2

Počet obyvateľov: 638 100 000

Počet nezávislých štátov: 52 (najviac zo všetkých kontinentov)

Najväčšie štáty: Sudán 2 505 813 km2, Alžírsko 2 381 740 km2

Najväčší počet obyvateľov: Nigéria 108 542 000,

Egypt 53 153 000, Etiópia 49 241 000

Najväčšie mestá: Káhira (Egypt) 6 325 000, Alexandria (Egypt)

2 893 000, Kinshasa (Zair), 2 778 000 obyvateľov

Najvyššie vrchy: Kibo (Kilimanjaro; Tanzánia) 5 895 m, Mt. Kenya

(Keňa) 5 194 m, Margherita (Uganda-Zair) 5 119 m, Rás Dashen

(Etiópia) 4 620 m

Najdlhšie rieky: Níl 6 671 km (druhá najdlhšia rieka sveta), Zair
Kongo) 4 835 km, Niger 4 160 k Zambezi 2 660 km

Najväčšie jazerá: Ukerewe 68 800 km2, Tanganika 32 880 km2,

Malawi 28 480 km2, Čadské jazero - jeho rozloha kolíše podľa ročných

období od 10 000 do 25 000 km2

Najväčšie púšte: Sahara (najväčšia na svete) 7 820 000 km2,

Kalahari 518 000 km2

Najväčšie ostrovy: Madagaskar 587 041 km2, Sól 3 579 km2,

Najväčšie pieskové duny na svete: 5 km dlhé a 430 m vysoké

duny v púšti Sahara

Najvyššie teploty na svete: roku 1922 v líbyjskej Al Azizya

namerali 57, 7°C

Najväčšie umelé jazero sveta: jazero Volta v Ghane -

rozloha 8 482 km2 - ktoré vzniklo vybudovaním priehrady Akosombo